reklama

Ako nakupujeme, tak žijeme...

Komplikujeme pravidlá, ktoré fungujú, odkedy sa Svet Svetom volá. Na oko jednoduchšie, pod okom zbytočné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Za oknami vonku sneží a blíži sa k nám vianočná nálada a atmosféra. Na trhoviskách rozvoniava punč a klobásky, obchody sú plné ľudí. Rodičov s deťmi... A tu sa zastavím. Dnes som čítala jeden zaujímavý článok. 

„Niektorí rodičia radšej dieťa nechajú v detskom kútiku nákupného centra alebo ho nechajú doma, v opatere niekoho iného, aby si mohli v pokoji nakúpiť. Áno, je to rýchlejšie a stojí to menej nervov, ale ak to robíme pravidelne, je to skôr na škodu veci. Ochudobňujeme sa o lekcie z normálneho života, ku ktorému patrí aj nakupovanie. Treba si vážiť zbytky svojho duševného zdravia, to je fakt. Nepripravujme sa však náročky o situácie, na ktorých sa môžeme my aj naše deti veľa naučiť.“ 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tu som sa pozastavila, že som asi nie dobrá matka. Ja svoje dcéry totižto nedávam do detského kútika, aby som si v pokoji nakúpila. Ani nepotrebujem riešiť pol dňa dilemu, ako ich psychicky pripraviť na nákup. Prosto ich vyberiem zo školy, vojdeme do obchodu, nakúpime a ideme zaplatiť. Moje dcéry do nikoho nebúchajú vozíkom a nesmejú sa pri tom. Dokonca ak do niekoho nechtiac buchnú, tak ich automatická reakcia je „prepáč ujo“. Ale čítala som článok ďalej a dočítala som sa nasledovné: 

"Áno, niekedy aj obyčajný nákup rožkov môže byť riadna výzva, ale skúsme to. Ešte pred tým, ako sa otvoria dvere obchoďáku, spravme deťom malé antré, čo sa teraz bude diať a aké správanie od nich očakávame (prevencia na prvom mieste). Môže nám pomôcť aj spísaný zoznam vecí, ktoré nám treba nakúpiť (deti tak okrem iného upozorníme, že nič navyše nekupujeme, že si do košíka nemôžu dávať to, čo sa im zachce). Môžu dostať úlohu: v ktorom oddelení nájdeme múku? Kto pomôže tlačiť vozík? Máme všetko? Odčiarknuté zo zoznamu? Môžeme ísť platiť?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno pre niekoho skvelý návod, ako prežiť nákup s dieťaťom. Pre mňa však nepochopiteľné. Prečo si my ľudia, všetko komplikujeme? Veci vo svete majú svoje miesto a význam. Všetko, čo sa deje má svoj zmysel. Teda aspoň tomu kedysi tak bolo. Nemám 105 rokov, aby som zalovila v pamäti a povedala „Aha, takto sme kedysi vychovávali deti.“ Ale veľa čítam a počúvam staré mamy. A veru ani jedna mi nikdy nepovedala, že hľadala detský kútik, aby odložila svojich 5 detí a šla nakupovať alebo škubať perie husiam.

Pred 50 rokmi bolo všetko jednoduchšie, čo sa týka života. Nehovorím o práci, platoch a podobne. Ale o princípe života. Keď si bol drzý, aj sused ti dal po za uši a bol si vybavený. Keď si robil zle, veľmi rýchlo si rodičovský pohľad pochopil, že tadiaľto cesta nevedie. Chlapi si vedeli vysvetliť nezhody rýchlejšie než dnes. Niekedy jedna po papuli urobila rozstrel ako na hokeji a každý vedel, za čo to bolo. Dnes sa nedorozumenia riešia ťahmi poza chrbát, ohováraním. Rovný človek charakterom príde a povie: „Naštval si ma s týmto a prosím ťa, vysvetli mi, ako si to myslel.“ Človek dnešnej doby sa tvári v „pohode“ a pritom si myslí svoje. Jeden môj veľmi dobrý priateľ mi povedal: „Katka, my ľudia si všetko komplikujeme sami. Veď život je tak jednoduchý.“ A ja mu ďakujem za tieto slová, lebo mi v mnohom otvorili oči. Ani indiáni nemali právnikov a vedeli sa dohodnúť. Aj vyriešiť spory a nemuseli ísť hneď na Okresný súd.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prerábame veci, ktoré fungovali na veci, ktoré sa komplikujú. Priveľmi chceme všetko roztriediť, zaškatuľkovať a dať starým veciam lepšie pravidlá. Chceme mat baby friendly hospital, baby friendly shop a pritom sa o vlastné baby nevieme postarať normálne. Nech už akokoľvek budeme prerábať pravidlá a vymýšľať vesmírne riešenia na žitie, svet má svoju logiku. Funguje na starom známom „aký požičaj, taký vráť“ alebo „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“ Vždy to tak bude, či už to zabalíme do ružového alebo modrého papierika.

Katarína Randová

Katarína Randová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ja som ja. Človek s kapsou snov, ktorú túžim vyprázdniť tým, že si tie sny splním. Držím sa hesla Carpe diem, ale všetko s mierou. Milujem svoju rodinu, priateľov a v neposlednom rade svoj život. Lebo každý ho máme taký, akým si ho urobíme. :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéZamyslenia zo života

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu